Ján Sýkora odborový aktivista

V minulosti som zachytil článok v jednom denníku o daroch a príspevkoch zamestnávateľov pre odborové organizácie, myslím, že sa jednalo o OZ KOVO, ale v zásade to je jedno, lebo presne tak fungujú vzťahy medzi lojálnymi odborovými organizáciami a zamestnávateľmi. V článku bolo uvedené že odborová organizácia je v podstate občianske združenie a môže prijímať dary, od koho uzná za vhodné. S časti je to pravda, ale až do toho momentu, kým si neotvoríme dohovor č.98 Medzinárodnej organizácie práce, ktorý Slovenská republika ratifikovala.

Na začiatok zacitujem kúsok z Dohovoru č.98 Medzinárodnej organizácie práce, ku ktorému sme sa zaviazali:

„Článok 2 (1) Organizácie pracovníkov a zamestnávateľov požívajú pri ustanovovaní, činnosti, alebo správe svojich organizácií náležitú ochranu proti akémukoľvek zasahovaniu jedných do záležitostí druhých, či už priamemu alebo prostredníctvom zástupcov alebo členov.

(2) Za zasahovanie podľa tohto článku sa pokladajú najmä opatrenia smerujúce k vytvoreniu organizácií pracovníkov ovládaných zamestnávateľmi alebo organizáciami zamestnávateľov, alebo na podporovanie organizácií pracovníkov finančnými alebo inými prostriedkami s úmyslom podriadiť tieto organizácie kontrole zamestnávateľov alebo organizáciám zamestnávateľov.“

No a teraz sa rýchlo vráťme na Slovensko k zneniu Zákonníka práce.

Možno sa to bude zdať niekomu absurdné, ale je to samotný Zákonník práce a jeho niektoré paragrafy / §136 ods.3, §240 ods.1 a hlavne 3/, ktoré upravujú vzťahy medzi zamestnávateľmi a odbormi, umožňuje uzatvárať množstvo všakovakých dohôd o finančných príspevkoch, platoch funkcionárov, alebo ďalších prostriedkov na činnosť odborových organizácií.

Ozaj nie je nikomu čudné, že tieto paragrafy nikdy za 30 rokov neboli predmetom sporu v tripartite? Vyhovujú zamestnávateľom a rovnako odborom?

Na začiatok uvediem jednu z viacerých deformácií odborového sveta na Slovensku a to §240 ods.3 ZP. Podľa tohto odseku sa môžu zamestnávatelia DOHODNÚŤ s poslušnými odborármi na objeme pracovného voľna s náhradou mzdy na odborovú činnosť, aj nad zákonný rámec vyplývajúci práce z tohto paragrafu. Následne v ďalšej vete sa môže zamestnávateľ znovu DOHODNÚŤ so zástupcami zamestnancov na finančnej náhrade za nevyčerpané pracovné voľno podľa tohto paragrafu. Ak začneme uvažovať, tak touto formou si môže odborová organizácia legálne dohodnúť od zamestnávateľa finančný príspevok v akejkoľvek výške. To, že je to zvrátené, aby zamestnávateľ platil odborom za to, že nebudú využívať pracovné voľno na odborovú činnosť, na ktorú boli odbory v podstate založené, ani nebudem komentovať.

Na dohodu musia byť vždy dvaja a preto oprávnene sa natíska otázka, čo za takúto dohodu, ústupok v rámci kolektívneho vyjednávania, zamestnávateľ očakáva, ako protislužbu od odborovej organizácii, ktorá je súčasťou tejto dohody, ako protistrana?  Vyššie mzdové nároky pre zamestnancov to asi nebudú, či?

Na základe tohto paragrafu niektoré veľké odborové zväzy a je mi jedno aké, či moderné, alebo nemoderné, čerpali v minulosti od veľkých bohatých zamestnávateľov finančné príspevky rádovo v šesťciferných čiastkach , ktoré sa nedajú nazvať inak, ako legálna korupcia odborových organizácií na Slovensku a to v príkrom rozpore s medzinárodnými dohovormi.

Mimochodom v minulosti presne tento postup komentoval jeden pán, ktorého moc nemusím, ale Zákonník práce rovnako, ako ministri zľava nezreformovali.

„Je to ukážkový konflikt záujmov. Ťažko čakať, že odbory budú vystupovať nezávisle k vedeniu nejakej firmy, pokiaľ od nej dostávajú finančné príspevky,“ poznamenal bývalý minister práce, poslanec Jozef Mihál (SaS).

Potom začína byť jasné, prečo na Slovensku vieme spočítať množstvo nátlakových akcií v procesoch kolektívneho vyjednávania na prstoch jednej ruky. Všetky dohody o výhodách pre odborové organizácie v zmysle Zákonníka práce sú systémovou absurditou, ktorá neprekáža tak zamestnávateľom, ani lojálnym odborovým organizáciám. Tento problém sa netýka len §240 ods.3 ZP, ale napríklad aj §136 ods.3 a ďalších, kde je slovné spojenie, ak sa nedohodnú inak. Domnievam sa, že všetky výhody odborových organizácií, by mali byť v Zákonníku práce, definované taxatívne presne a rovnako pre všetky odborové organizácie pôsobiace u zamestnávateľov, bez zasahovania zamestnávateľov, uzatváraním všakovakých dohôd o výhodách pre odborových funkcionárov.

Riešením, by bolo možno povinné zverejnenie všetkých dohôd, ktoré odborové organizácie so zamestnávateľmi v procese kolektívneho vyjednávania uzatvárajú predovšetkým v zmysle §240/3 a §136/3 ZP. Pretože dôsledkom udržiavania tohto legislatívneho marazmu bude síce z pohľadu politikov sociálny zmier, ale aj  neustále trikrát nižšia cena práce na Slovensku.

Ospravedlňujem sa za svoj názor dopredu poctivým drobným odborárom, ktorí idú s kožou na trh už aj tak v pokrivenom odborovom priestore, som tiež jeden z Vás. A preto navrhujem zamestnancom, členom odborov skontrolovať všetky dohody Vašich odborových organizácií so zamestnávateľmi . Sú to Vaši volení zástupcovia a vy máte právo na odpovede.

Ján Sýkora Predseda OZ ČLEN